Dejiny školy v Skýcove sa rozvíjajú súbežne s farou, ktorá bola v obci zriadená v roku 1809. Školskej otázke sa nekládol zvlášť veľký dôraz. V roku 1857, teda po 48 rokoch od zriadenia školy, sa uvádza malá miestnosť učebne pre žiakov, preto bolo potrebné rozdeliť žiakov na dvoje. Dopoludnia chodili do školy chlapci a popoludní dievčatá. Zariadenie budovy pozostávalo z jedného dlhého neokresaného stola a také isté boli aj dve dlhé lavice. Tento stav trval až do roku 1876, keď panovník daroval obci 100 forintov, 100 forintov si obec vzala pôžičku a za tieto  postavila novú budovu školy. Stála v susedstve kostola, bola postavená z kameňa a pokrytá škridlou. Mala  učebňu, do ktorej sa vmestilo 120 žiakov. Byt učiteľa bol v jednej línii so školou. Mal dve pohodlné izby, uzavretú kuchyňu, komoru, pivnicu a maštaľ. Škola bola dosť dobre vybavená učebnými pomôckami. Udržovateľom školy bola rímskokatolícka obec. Medzi dobrodincov patril i knieža Arthur Odescalchi.

 

 

 Z učiteľov, ktorí pôsobili v Skýcove v 19. storočí, sú známi: Ján Matušík do roku 1853, Filip Mamula 1853 – 1855, Gašpar Paulička 1877 – 1860, Jozef  Itoba 1860 – 1877, Ján Srnka 1877 – 1879, Ondrej Vittkovský 1879 – 1895. Plat učiteľa bol 376 forintov a 50 grajciarov. V roku 1907 boli prijaté Apponyiho zákony, ktoré ovplyvnili aj vyučovanie v Skýcove. Do slovenskej dediny boli dosadení maďarskí učitelia a vyučovacím jazykom sa stala maďarčina. K 1. 9. 1918 bolo na Slovensku 3641 škôl, z toho bolo len 140 slovenských. Školská dochádzka detí nebola dostačujúca. Školský rok rátali na zimy. Od jari do neskorej jesene museli deti pomáhať pri pasení husí, dobytka, pri poľnohospodárskych prácach alebo pálení vápna. Teda chodiť do školy mohli len v zime. Rodiny boli viacpočetné. Do školy nemohli ísť každý deň všetky deti. Nemali všetci oblečenie ani zimnú obuv. Po vzniku prvej Československej  republiky sa vyučovacím jazykom na Slovensku stala slovenčina. Z viacerých učiteľov, ktorí sa zapísali do histórie školstva v Skýcove po vzniku ČSR hodno spomenúť učiteľa Mikuláša Vodrážku. V Skýcove pôsobil od roku 1926 do roku 1935. Za tie roky pôsobil ako veliteľ Dobrovoľného hasičského zboru. Pracoval najmä na poli kultúrnom. Nacvičoval divadelné hry a založil spevokol, ktorý mal okolo 50 členov, mužov i žien. Od roku 1935, teda aj cez druhú svetovú vojnu, pôsobil v Skýcove až do marca 1945 učiteľ Juraj Komarovský. Učitelia a kňazi boli v obci jediní vzdelaní ľudia. Pomáhali  ľuďom v rôznych záležitostiach, v liečení chorôb   i pri vybavovaní úradných záležitostí. Skýcov leží dosť excentricky od Zlatých Moraviec. Možnosti štúdia na vyšších školách vzhľadom na vzdialenosť, ale i z finančných dôvodov, boli minimálne. Ako prvý v histórii našej obce odišiel na štúdiá začiatkom 20. storočia František Baštrnák. Študoval v kláštornej škole na Bojnej, neskôr v Banskej Štiavnici. Po maturite pracoval ako notár v Komárne.

Za prvej Československej republiky boli pomery na štúdium priaznivejšie. Na Gymnáziu v Zlatých Moravciach študovali viacerí Skýcovčania. Valent Bernát sa stal učiteľom na ľudovej škole, neskôr pôsobil aj na Gymnáziu v Zlatých Moravciach. V rokoch 1940 – 1945 študovali právo na Právnickej fakulte v Bratislave František Matejov a Jozef Gajdoš. V tej dobe ukončil vysokú školu priemyselnú Jozef Bernát, stal sa inžinierom. Učil na Strednej priemyselnej škole v Partizánskom. Rušné vojnové udalosti ovplyvnili aj vyučovanie v Skýcove. V marci v roku 1945 vzhľadom na kruté udalosti v obci, vypálenie Skýcova,  bolo vyučovanie prerušené. Riaditeľ školy Juraj Komarovský z obce odišiel, do konca školského roka 1944/45 ho zastupoval Ján Svitok. Od 1. septembra 1945 sa začalo vyučovať v dolnej škole. V hornej škole pracovalo úverové družstvo, hrali sa divadlá, konali sa oslavy a rôzne schôdze. Riaditeľom školy sa stal Ladislav Vavro, vyučoval aj s manželkou Elenou. Bývali v byte zriadenom v dolnej škole. Okrem nich začala učiť v Skýcove Margita Černáková z Novej Bane a Alexander Kováč z Loviec. Po jeho odchode na vojenskú službu nastúpila skýcovská rodáčka Adela Beličínová. V budove školy boli dve miestnosti. Učilo sa na zmeny, dve triedy doobeda a dve  poobede. Ročníky boli spojené. V školskom roku 1945/46 mala škola 161 žiakov. 1. triedu učila Elena Vavrová , 2.triedu (2. a 3. ročník) Margita Černáková, 3. triedu (4. a 5. ročník) Ladislav Vavro a 4. Triedu (6., 7.a 8. ročník) Alexander Kováč, neskôr Adela Beličínová. Významnou udalosťou pre obec bolo zriadenie autobusovej dopravy do Zlatých Moraviec v roku 1948. Žiaci skýcovskej školy pokračovali v školskej dochádzke na Osemročnej škole v Topoľčiankach, v Skýcove zostali žiaci 1. – 5. ročníka. Veľkým zlomom pre ČSR boli udalosti vo februári 1948, keď sa k moci dostali komunisti. Cirkevné školy boli zrušené, premenované boli na štátne ľudové školy. Začali pracovať podľa sovietskeho vzoru. V roku 1948 bola založená pionierska organizácia, všetky deti sa povinne stali pioniermi. Nosili na krku pionierske šatky, zdravili „česť práci“ a učiteľov oslovovali „súdruhovia“. Pracovali v rôznych krúžkoch, zapájali sa do zberu železa, papiera a lesných plodov. Učitelia nesmeli navonok prejavovať svoje náboženské presvedčenie, zakázaná bola ich účasť na náboženských úkonoch. Mnohí v tom čase odišli zo školských služieb.

V rokoch 1973 – 1991 vykonával funkciu riaditeľa školy Július Kuruc. V roku 1991 sa riaditeľkou školy stala  Drahomíra Blažková a od roku 2004 túto funkciu vykonával Jozef Zvolenský. Učitelia pôsobiaci v ZŠ Skýcov v posledných rokoch : Eva Zvolenská, Mária Plšková, Alžbeta Cesneková, Eva Škodová, Zuzana Juríková, Gabriela Deáková, Jozef Benč, Vladimír Ondrejka , Helena Juríková, Drahomíra Blažková, Miloš Kováč a Mária Minárová.